2 februára

Aké boli zimy na chalupe

2 comments

Zimy na chalupe boli krásne. Všade boli kopce snehu a niekedy napadalo toľko, že jednu lopatu sme mali pre istotu v chalupe, aby sme sa ráno vyhrabali. Otec odhrabal najprv dvere a potom sme všetci zobrali lopaty a išlo sa na to. Vonku mrzlo, ale svietilo slniečko a my sme sa smiali a odhadzovali sneh, deti sa po ňom váľali, mama varila obed a vždy nám nachystala náš obľúbený horúci čaj z materinej dúšky – s medom a s citrónom. Ňam.

zasnežené chalúpky a kopce

ako sme chalupu zo snehu vyhrabali

v zime sa voda zo studne vyťahovala vo vedre

Kým boli deti malé, spávali cez deň zásadne vonku, aj v zime. Najmä jeden uvrešťanec najbezpečnejšie zaspal v kočíku, zababušený v kožušinovom fusaku. Pamätám, že raz nečakane “zahučala” strecha a plná dávka z polovice strechy spadla rovno na kočík. Keď sme kočík konečne vyhrabali, naše dieťa spalo bez toho, aby si všimlo, že bolo práve zasypané lavínou.

adamko z ruskej zimnej rozprávky

Všetky chodníčky v kopcoch nad Štiavnicou sú také úzke, že sa tam odjakživa zmestila len jedna osoba. V lete, keď sa ponáhľate, musíte dávať pozor, kam šliapete, lebo občas to chrupne a vy viete, že ste zase stretli slimáka. No a v zime… sa radšej neponáhľate. Ak to predsalen chrupne, boli ste to asi vy.

štiavnické chodníčky sú úzke

Keď je všetko zasypané snehom, trčia len biele strechy s komínmi. Vtedy sa drevený popol nevyhadzuje, ale šetrí sa, aby sa ním mohli posypať štiavnické strmé chodníčky. Aby sa všetci, ale hlavne deti a štiavnické starké mohli po uzučkom chodníčku bezpečne dostať, kam potrebujú.
Zimy v Štiavnici sú proste krásne. Najradšej mám, keď tíško padá sneh a krásne vŕzga pod nohami, vo vzduchu sa vznáša vôňa dreva zo štiavnických komínov, občas zabreše pes a vy máte pocit, že všetko je spomalené a tak sa vôbec nikam neponáhľate.
A tešíte sa na teplú piecku a dobrý voňavý čaj v starodávnych tučných šálkach.