Spomienky na Sicíliu I. Mestečko Balestrate

Všetci máme svoje obľúbené miesta, kam sa radi vraciame. Nám sa to opäť tento rok podarilo a úspešne sme dorazili na letisko do Trapani.
Počas môjho prvého pobytu som bola sicílčanmi poučená, že my, európania z pevniny sa vraj stále ponáhľame a stresujeme. Takým niečim sicílčania hlboko pohŕdajú, nechápu to a bolo by lepšie, keby sme sa prispôsobili. „No stress!“ Niekoľkokrát zopakoval Paolo. Nie, nechcem byť vystresovaná európanka z pevniny, chcem bývať na Sicílii, ako sicílčania. 
A basta!

Západ slnka na Balestrate

Waw! Už sme tu!!! ✈️
Začali sme hneď na úvod celkom po sicílsky. Mali sme objednaný taxík a tak sme sa po ňom začali prirodzene obzerať. Nikto však nedržal tabuľku s našim menom, ani meno spoločnosti…  ???      Nič. ??? Nevadí, no stress, sme na Sicílii. 
Michal poznamenal, že názov taxi spoločnosti, Simsalabim nepôsobí veľmi dôveryhodne, ale to som ja veľmi nechcela pripustiť. 🚖 Keď prešla pol hodinka, vytočila som číslo a Giovanni na druhom konci sa snažil neúspešne skryť svoje prekvapenie. Vynašiel sa a povedal, že nám hneď zavolajú naspäť. To už išli s farbou von – zabudli na nás, ale ak počkáme, do pol hodinky sú pri nás. OK, veď sme na Sicílii, a 45 minút a viac zvládneme. ⏰No stress. 
Sme na Sicílii!!! Hurá! Ideme si dať letiskovú taliansku kávu ☕️☕️☕️☕️ a croissant. A tak sme si ju vychutali. Našťastie platí, že káva je na Sicílii výborná všade. aj na pumpe, aj na letisku. 
Konečne dorazil  Giovanni Simsalabim, vysmiaty sympaťák. Ako málo stačí k radosti! 
Celou cestou nas upozorňoval na zaujímavosti  a urobil nam prehliadku mestečka Balestrate, vedľa ktoreho sme sa mali utáboriť. Kam ísť na zmrzlinu, pizzu a tak … a dal nám zľavu.  To sa nám páčilo.👍

Super počasie začalo od zajtra

Sicílčania nás ešte raz milo prekvapili. Odrazu začalo liať ⚡️, a my  – hladní, smädní , zostali sme uväznení v novom domove… Vraj super počasie ☀️začína až od zajtra. Mali sme len fľašu becherovky, ale boli to priam monzúnové dažde. Tak sme začali hrať karty, popíjajúc aspoň tú becherovku. Hm… Bolo čoraz ťažšie dodržať zásadu „NO STRESS!“ 
Trpezlivo sme však čakali, až prestane liať. Do toho sa nečakane privalili domáci a priniesli nám chrumkavé bagety, domáci olej a víno.  
Všetko organizovala a zariaďovala energická sicílska La Mamma. Keď nás videla, ponúkla sa, že nás odvezie do mesta na nákup, aj na večeru a potom príde opäť po nás. Dali sme si povedať a hoci La Mamma si uz hrkla z našej becherovky,🍸 riskli sme to a a s radosťou sme sa napchali do jej miniautíčka.  
Najedli sme sa, napili, nakúpili jedlo 🍉🧀🌶🍕🍻.. a naša La Mamma po nás naozaj zas prišla. 🚗
Máme rada tychto talianov.  Sorry, sicílčanov! La Mamma jazdila celkom po sicílsky. Jednosmerka znamená, že sa treba viac uhýbať , pretože je viac áut v protismere a stopka, že šofér sa má lepšie rozhliadnuť na križovatke. Naša la Mamma toto pravidlo dôsledne dodržiavala. Keď som, ešte neznalá v strese šeptla „stop“, len sa zasmiala, rozhodila rukami a  a dodala vysvetlenie. „Sičília!“ 

Mestečko Balestrate je maličké mestečko, nemôže sa vôbec rovnať tým krásavcom a krásaviciam na východe, ale stále som si uvedomovala, že mi presne toto veľmi vyhovuje. Skoro žiadni turisti, len domáci. Tešili sme sa, že si budeme variť z miestnych surovín a tak bolo treba vybrať a kúpiť. V mestečku bol malý supermaret alebo malé obchodíky. Ale aj v supermarkete sa tuším všetci poznali a po pár dňoch už poznali aj nás. 
Mäso, syry a mäsové výrobky predávali za pultom zamestananci, ktorí pôsobili, ako šéfkuchári v 5hviezdičkovom hoteli. Vyobliekaní, nažehlení, učesaní, vysmiati.
Ale, aby ste si nemysleli. Lekcia o trpezlivosti musí byť. 
Najprv si musíte vytlačiť lístok s vaším číslom. Štyria predo mnou, to je OK, pomyslíte si. Ale to si pekne krásne len pomyslite! Všetci kupujúci pred vami sa musia najprv s predavačom porozprávať. A toho je vždy toľko, že nikdy sa všetko nestihne.
No stress. Už len jeden! Potešíte sa. „Šéfkuchár“ sa usmeje, pripravený vypočuť svojho klienta, ale odrazu príde manželka. Treba vyriešiť nejaké rodinné problémy a starosti. Všetci zúčastnení v rade, trpezlivo  čakajúc sa so záľubou pozerajú na debatujúcu dvojicu a s pochopením načúvajú. Manželka skončila, ale ozval sa roztomilý synček a bambino je nadovšetko. Ttreba ho vypočuť. Rozosmeje celý, stále viac  sa rozširujúci rad a pán konečne vyjadrí svoje želanie. Konečne. 
Ste na rade. Šéfkuchár sa k vám láskavo skloní, nastaví ucho a počúva vaše želanie. Pri tom pokyvkáva hlavou súhlasne, alebo nesúhlasne. Potom sa vystrie a grimasami a gestikuláciou potvrdzuje – dobrý výber, alebo nie. Hm, slastne sa zatvári… toto je výborné, toto si kúpte. Takto zhypnotizovaní prikyvujete a sledujete obrad, počas ktorého šéfkuchár precízne ukladá plátky šunky, dramaticky krája váš najlepší kus parmezánu, obradne vyťahuje z misky buffalu, ovoniava, nakladá do obalu a odovzdáva vám všetky tie neskutočné poklady. Gracie! Víťazoslávne a hrdo odchádzate. 

Hmmm, čo tak ešte paradajky a ovocie u nejakého malého zeleninára. Vyberiete si usmievavého starého pána. Odkliaľ ste? Kde bývate? Aaaa, Valtera poznám, si, si. Aj manžeku, aj dcéru pravdaže, pekný dom, pekný. Pochválite sicílske paradajky a predavač ožije. Vysmiaty pobehuje od jednej bedničky k druhej, von, dnu… tak tieto chcete? Zodvihne prst, „To sú pomodorini, nie pomodori,“ opraví vás. Výborné, najlepšie, samozrejme. Potom opäť zdvihne prst, žmurkne, slastne sa zatvári a ceremoniálne odkryje utierkou prikryté melanzane… NIe? Hmmm…😟 zatvári sa zdrvene, ale o chvíľu už zase žmurká, skáče a ponúka oregano. Toto je bio oregano, z hôr, také nenájdete, pravé sicílske a teda výnimočné! Už nemôžete druhý krát sklamať tú nádej v očiach, čo na tom, že takú bukrétu nespotrebujete. Dobre, súhlasíte a predavač ožije. Nie, nie, teraz treba zaplatiť a s úsmevom odísť. Môžete si byť istí, že koľkokrát prejdete okolo stánku, bude vás radostne zdraviť. 

V uličkách Balestrate

Balestrate je naozaj veľmi nenápadné mestečko. Ak hľadáte ruch, nádhernú architektúru, večernú promenádu, obchody pre turistov, perfektné služby, tak to asi nie je pre vás. Veľa turistov tam nenájdete. Je ich tam málo, preto pozornosti domácich neujdete. Postávajú, posedávajú debatujúc a z toho, ako sa bavia a pokukujú po vás viete, že sa bavia aj o vás.  Prechádzate úzkymi uličkami, kde má každá fagmilia aj svoj kúsok ulice. Dvere sú zastreté korálkovými závesmi, alebo dlhými , povievajúcimi záclonami. V kuchyni beží v telke futbal, ale domáci ho sledujú väčšinou z ulice, kde majú rozložené svoje stoly a stoličky. Keď nepozerajú futbal, hrajú karty, popíjajú pivko, alebo ochutnávajú vínko, debatujúc živo so susedmi. A tak, keď prechádzate uličkou, prechádzate aj sicílskymi domácnosťami.   Talianska ulička má proste svoje čaro.  Dotvára ho aj nie nezvyčajný úkaz, kedy okolo vás prefrčí stará motorka, ktorú riadi asi 8 ročný chlapec a za ním sedí ešte menšia sicílčanôčka s rozpustenými vlasmi a bosými nohami. 
To, čo nás najviac zaujímalo, bola pistáciová zmrzlina! 🍦Na tú sme si viacerí vytvorili závislosť. Už som chutnala pistáciovú na rôznych miestach, ale v Balestrate je pre mňa zatiaľ jedna z najlepších. Je na každom kroku a my sme sa nevedeli dohodnúť, kde je najlepšia. Bola to výborná zámienka, prečo neustále pokračovať v ochutnávkach. 

Čo je príjemnejšia činnosť, ako vychtnávať pistáciovu pri zápede slnka…

Ale, aby nevznikol dojem, že Balestrate je tiché, zabudnuté miesto. Ak sa vyberiete von, je tam ruch, krik, autá, motorky, cestou občas prefrčia vláčiky, naložené doplna radostne vreštiacimi rodičmi a ich ešte viac vreštiacimi ratolesťami. Keď vás zbadajú, pridajú na decibeloch a mávajú o dušu, až máte strach, že sa všetci z tých okien vysypú. 
Sicílčania sú družní a tak trávia aj svoje víkendy. Denne sme na pláž prechádzali príjemným lesíkom a ten sa v sobotu zmenil na nepoznanie. Bol zrazu plný ľudí, ktorí si tam posedávali, varili, popíjali, jedli, bavili sa a oddychovali. 

Sicílske víkendy v lesíku

Cestička na pláž Domček pri Balestrate sme si vybrali kvôli pláži. Pláž je tam príjemná, široká, pekné more, veľa piesku bez kamienkov. Plavčíci prižmúrili očko a aj naša labradorka Mafinka mohla na pláž ráno a večer.              Pokračovanie nabudúce – niečo o Castellamare del Golfo